Mízožravci

3,5* Martin Novák sa vracia do mestečka Černý Kostelec, aby na cintorín uložil urnu svojej zosnulej babičky. Nepredpokladal však, že tento návrat vyvolá totálnu explóziu spomienok na minulosť. „... vzpomínky jsou to, na co si člověk chce vzpomenout. A na co si vzpomenout může, aniž by přišel o rozum. Pak jsou věci, které jsou zasuté někde v hlavě, v trezoru s nápisem Skladiště dynamitu. Kolem něj se musí motat po špičkách a pro jistotu zapomenout vstupní kód.“ V centre príbehu stojí tajomný Háj a jeho Ochrancovia, miesto plné vzácnych stromov a zákutí, ktoré ovplyvňuje životy postáv a postupne odhaľuje staré tajomstvá. „... Háj, soubor cenných dřevin, vzácných bylin a ohrožených živočichů představuje hodnotu, kterou je nutno chránit, za níž je nutno bojovat!“ Martin sa ocitá v prostredí, kde ľudia okolo neho umierajú a kde jeho vlastné detstvo a rodina zanechali stopy. Otázka znie: rozsieva smrť? Je Háj a jeho Ochrancovia príčinou? Kniha je miestami sarkastická, melancholická s výraznou, hutnou atmosférou. Autor postupne skladá mozaiku toho čo sa stalo a negatívne spomienky, ktoré by ste najradšej zatlačili niekde hlboko sú momentmi dodávajúcimi knihe váhu. Príbeh sa občas vliekol a niektoré scény vyžadovali „predýchanie“. Tempo je občas chaotické, striedanie minulosti a prítomnosti môže pôsobiť mätúco, no zároveň umožňuje lepšie pochopiť motivácie postáv a temnú históriu mestečka. Čo sa týka postáv, neboli vždy sympatické a niektoré pôsobili skôr bláznivo. Najzaujímavejšou linkou pre mňa bola retrospektíva do detstva. Pasáže, ktoré odkazujú na 80. roky, vyvolali nostalgiu – a aj ja, ktorý som svoje detstvo prežil skôr v 90. rokoch, som sa dokázal stotožniť s niektorými zážitkami a spomienkami detí. Autor pritom nezabúda ani na silné motívy priateľstva a snahy prísť na koreň záhadám a pekne je popísané kamarátstvo s Přemkom a jeho sestrou Kateřinou. Okrem melanchólie, depresie a temnoty, ktoré sú prítomné po celú dobu, sa však objavujú aj malé svetielka nádeje. Mízožravci môžu byť pútavým zážitkom pre fanúšikov hororu s psychologickou hĺbkou, melancholickou a mysterióznou atmosférou a nostalgickými momentami. Za knihu ďakujem: Golden Dog. Máte radi knihy, pri ktorých si zaspomínate? „Náhlá rozhodnutí mají svá úskalí. Jsou dílem okmažiku, výsledkem momentálního nápadu, mohou všechno zkazit, nebo všechno vyřešit. Málokdy něco mezi tím tedy pokud jde o řešení dostatečně razantní.“

Já bych tuto knihu nazval vesměs typickou Bočkovinou. Nostalgické vzpomínání se tu prolíná s atmosférickou linkou příběhu ze současnosti. Místy brutální, surové, atmosférické zlo. Prostě čtivá Bočkovina.